AKO TULEŇ NA SAHARE

            Superkresťanské manželstvo. Obaja aktívni veriaci, tri krásne deti. Šikovné, milované. Jednoducho šťastní manželia, obaja onedlho oslávia päťdesiatku.
            Žena v tomto veku otehotnela. Súčasne s tým sa muž zamiloval do akejsi „dvadsaťpäťky“. Požiadali ma o radu a pomoc. Ale rozprávajte päťdesiatročnému chlapovi, že takáto láska je zničujúca! Že je to podobné, ako prinútiť tuleňa, aby odišiel žiť na Saharu.
            Pokúšam sa to tuleňovi povedať... a vytratím sa..
            Moje úbohé slová, a hlavne duchovná dynamika tohto manželstva pomohli tuleňovi ostať na jeho ľadových kryhách.
            To sa stalo pred pätnástimi rokmi. Teraz občas vídavam Bertranda, plod ich neskorej lásky. Bertrand upevnil ich manželský zväzok.
            Nikdy som už s touto manželskou dvojicou nehovoril o tom hroznom okamihu, kedy sa všetko chvelo a kedy som sa snažil vykoktať svoj názor.
            V ten večer som povedal málo. To ostatné vykonal Boh.
            Keď stretávam Bertranda, hovorím si: „pokiaľ nejaké manželstvo nemá pravidelne pestovanú duchovnú dynamiku a udrie naň skúška, neostane z neho nič.“
            Láska potrebuje niečo silnejšie ako je láska. Iba Boh môže byť tou nepremožiteľnou Silou, ktorá zaženie pud a okamžitú slabosť človeka a pomôže mu postaviť sa opäť na správne miesto.
            Kiež by ste ako manželia nachádzali svoj Prameň tu, u Boha.

(Guy Gilbert, až do krajnosti, str. 45)